Vladimíra zmenila svoju kariéru. V štyridsiatke sa začala venovať IT

Uzavrela kapitolu úspešnej manažérky a finančníčky, aby zasadla za počítač na pozíciu IT analytičky. S Vladimírou (43) sme porozprávali o tom, ako sa dá posúvať kariéra aj po dvoch dekádach jednej špecializácie, ako sa na to pozerá jej dcéra a prečo vidí budúcnosť v informačných technológiách.

Prečo si sa rozhodla zmeniť kariéru v tomto veku? Nemala by si práve teraz žať, čo si zasiala?

Myslím si, že je to prirodzený vývoj života, človek sa chce posunúť. A ak chceš urobiť nejakú zmenu, tak sa musíš od niečoho odraziť. Nechala som si poradiť dvomi kariérnymi špecialistami a viac-menej ma obaja navigovali k tomu, aby som sa vrátila na začiatok a skúsila pochopiť, v čom som dobrá a čo robím rada. A tam, kde sa tieto dve veci prepoja, hľadať novú prácu.

Znie to logicky, no prečo to prišlo práve teraz?

Myslím si, že by to mali robiť mladí ľudia. Ale ja som z generácie, kde to nikoho nezaujímalo. A hlavne v tom období krátko po revolúcii sa Slovensko len rozvíjalo. Potom bolo obdobie, kedy bola obrovská nezamestnanosť a joby sme si nevyberali podľa toho, či sa nám páčili, ale chceli sme byť zamestnaní.

A na čo si prišla? V čom si dobrá a čo máš rada?

Zistila som, že som kreatívna a rada tvorím. Mám rada zložité úlohy a vôbec ma to nestresuje, skôr naopak. V mojom živote sa takéto úlohy nachádzali v minulosti hlavne pri projektoch s informačnými technológiami alebo keď som dostala za úlohu vytvoriť nové oddelenie. A s tým sa spájalo opäť IT.

Predtým si teda nerobila nikdy v IT projektoch?

Presne. Nikdy som nebola v projektoch za technologickú spoločnosť, vždy som bola na strane klienta.

Čo Ťa lákalo prejsť na druhú stranu? Mala si výbornú pozíciu v strednom manažmente a jasnú špecializáciu.

Keď to robíš 20 rokov, všetky oblasti už poznáš. Toho nového už vytvoríš málo. Čo mňa hlavne lákalo a čo je aj trendom súčasnej doby, že IT preniká stále do viac a viac iných oblastí. Prečo teda nespojiť financie s IT? Rozprávala som sa o tom nielen s kariérnymi konzultantmi, ale aj so svojimi dodávateľmi na strane IT.

A aká bola reakcia?

Najskôr prišlo zdesenie. A potom vlastne, prečo nie? Povedali mi, že mám ideálny pracovný profil. Nemám technický background, ale poznám to z biznisovej stránky. Samozrejme, odporučili mi doštudovať si problematiku, lebo mi to bude chýbať, môžem sa cítiť stratená a možno to z krátkej cesty radšej vzdám.

Začala si študovať v programe pre ženy v Mini Tech MBA. Nemala si obavy, že niečo nezvládneš?

Zo štúdia? Nie, vôbec. V tom čase som nemala čo stratiť, a to je veľmi dobrá východisková pozícia. Skôr som uvažovala and tým, či zvládnem programovanie, ktoré bolo súčasťou. Bojím sa milióna vecí, ale tohoto som sa nebála. Študujem celý život, popri práci som si urobila právnickú fakultu a škola je super spôsob, ako stretnúť ľudí, ktorí majú niečo s tebou spoločné. A v prípade, že sa ti práve v živote nedarí, ale urobíš skúšku, tak ten pocit, je na nezaplatenie.

Čo to programovanie? Pre mnoho žien je to strašiak. Bolo to podľa Teba potrebné?

Určite. Aby sme si to vedeli predstaviť. Vďaka tomu sme sa dostali akoby dovnútra počítača. Jedna vec je biznisové IT, kde programovanie nie je súčasťou výkonu. Ale ako sa chceme s programátormi rozprávať, keď netušíme, o čom je ich práca?  A je to také neškodné, skúsiť to v školskom prostredí. Keby som sa učila programovať v praxi a bola by som zodpovedná za úlohy, bolo by to podstatne zložitejšie. Jediné, čo mi hrozilo, že to lektor okomentuje.

Ako to vnímal manžel a dcéra?

Manžel je zvyknutý (úsmev). A mojej dcére som chcela niečo odovzdať. Súčasťou toho je, aby videla, že pracuje nielen manžel ale aj ja a že aj vzdelanie je súčasťou. Deti vidia, čo robia rodičia. A tiež neverím, že môže uškodiť, keď jeden večer v týždni nie som doma. Musela som si to v hlave tak upratať, že dôležitá je kvalita času a nie objem. Aby som sa z toho nezbláznila, lebo všetky matky trpia určite výčitkami svedomia.

Využívaš aj konkrétne poznatky v každodennej práci na pozícii IT analytičky?

Tých prienikov je veľa. V kurze sme sa dotkli projektového riadenia v IT, takže už rozumiem oveľa viac výrazom a o čom sa hovorí. Zistila som, že som sa s množstvom vecí stretla už aj v predchádzajúcej práci. Ale nevedela som, že to patrí pod oblasť IT.

Štvormesačný kurz určite nemôžeme považovať za náhradu päť či šesťročného štúdia na technickej univerzite. A bolo by tiež nadnesené hovoriť o rekvalifikácii. No dostala by si sa na tvoju súčasnú pozíciu aj bez kurzu IT?

Ja by som sa o ňu hlavne ani neuchádzala. Pretože by som mala pocit, že nemám dostatok vedomostí, aby som vôbec mohla. Nedokázala by som to prosto zhodnotiť, že to, čo som robila, je dostatočné na to, aby som prešla do IT.

Výhoda Mini Tech MBA je v tom, že dáva kompletný prehľad. Technických kurzov je v Bratislave veľa, ale všetky sa zameriavajú už na konkrétnu oblasť IT. Buď konkrétny programovací jazyk, testing a podobne. Ale ja som v tom momente nebola pripravená sa takto rozhodnúť. Len som mala pocit, žeby som sa chcela dostať hlbšie do témy a nájsť tam niečo pre mňa. Tento kurz bol takým otváračom dverí a prehľadu, aby ste sa mohli lepšie rozhodnúť, čo ďalej.

Článok bol prevzatý z portálu rodinka.sk.