Ako sa zo Slovenska stáva digitálna krajina?

Digitalizácia Slovenska preraďuje na vyššiu rýchlosť. Je za tým Janka Novohradská.

Janka pôsobí ako konzultantka na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Predtým 15 rokov pracovala v Londýne v bankovom sektore. Postupne si prešla americkými, britskými aj ázijskými bankami, v ktorých sa venovala prioritne IT oblasti. Po 15tich rokoch sa vrátila späť na Slovensko pracovať do štátneho sektora.

V blogu sa dozviete:

  • Ako sa vysporiadať s transformáciou (geografickou, komerčnou aj profesionálnou)
  • Aké je to pre ženu pracovať na IT oddeleniach v bankovom sektore 
  • V akom štádiu sa momentálne nachádza Stratégia digitalizácie Slovenska 

Vypočujte si celý podcast.

Janka, predstav sa nám. Čím si chcela byť, čo si chcela študovať, kam ťa to profesne najviac lákalo?

Keď som bola dieťa, chcela som byt sestrička. Potom som chcela stavať, lebo som mala rada lego. Neskôr som chcela byť tanečnica či právnička. Moje voľby boli ovplyvnené ľuďmi v mojom okolí. Mamina je matematička, teta biochemička, takže v našej rodine neexistovalo niečo ako dievčenské či chlapčenské pracovné smery. Ani počas základnej a strednej školy som nepovažovala niektorý predmet či odvetvie za typicky chlapčenské. Pre mňa boli všetky predmety pre všetkých. Krstný otec bol právnik, preto som sa rozhodla napokon ísť týmto smerom. Dostala som sa na Fakultu Práva UK a po škole na Kataster nehnuteľností. 6 mesiacov som pracovala ako referentka- spracovávala som kúpne zmluvy a prevody nehnuteľností. Potom Slovensko vstúpilo do EÚ a ja som sa rozhodla, že sa presťahujem do Londýna.

Prečo práve Londýn?

Nepotrebovali žiadne víza. Môj anglický jazyk som považovala za dostačujúci, no po začlenení do pracovného procesu v Londýne som zistila, že moja angličtina nie je až na takej dobrej úrovni, ako som si myslela. Začala som preto čítať Evening Standard a v ňom som si našla moju prvú prácu ako čašníčka.  Potom som sa zamestnala ako Legal Secretary pre jednu imigračnú firmu a následne som prešla pracovať k jednému advokátovi. Pracovala som ako jeho asistentka a robila som aj výskum. Zvažovala som, že by som si urobila potrebné skúšky, aby som mohla právo plnohodnotne vykonávať aj v UK, ale ich právny systém je postavený na vysokom stupni rečového prejavu. To si vyžadovalo obrovskú investíciu do rečových zručností, na čo som v tej dobe nemala zdroje. Tak som sa dostala do investičnej banky na výskumné oddelenie, kde som pracovala popri výskumných analytikoch ako asistentka. Práve tam som začala pracovať s excelom, BBA, makrami a s dátami v rôznych programoch. Na základe tejto skúsenosti som sa rozhodla, že požiadam o štipendium, aby som mohla ísť študovať na UCL – Master in Financial Computing na Computer Science Department. Išlo o ročný program, na ktorý som získala štipendium.

Ako si sa dostala k práci s dátami?  

V Londýne pracovný trh rýchlo beží a je extrémne flexibilný. Bola to veľká výhoda Londýna ešte pred Brexitom. Samostatná práca s dátami mi nebola dopredu pridelená, ale úlohy a roly organicky rástli a tak sa dostali dáta aj ku mne. Bol to trend pred krízou, kedy bankovníctvo skutočne rástlo. Po kríze sa situácia zmenila.

Je bežné, že dostaneš možnosť prefinancovania štúdia od zamestnávateľa?

Ja som prešla cez tradičné výberové konanie, som veľký fanúšik takýchto možností. Prešla som si cez rôzne typy testov zameraných na kritické, analytické či logické myslenie a na tímovú prácu. Hlásiť sa mohol každý, kto už mal predtým vyštudovanú vysokú školu.

Povedz nám bližšie o tvojom ročnom študijnom programe v Londýne.  

Tento program bol platený, nebola potreba popri ňom pracovať. Masters stoja okolo 10 000 libier a trvajú zvyčajne 1 rok, ázijskí študenti platia 20 000 libier. Skúšok bolo 6 (písomných) v rámci 4och týždňov. Posledné 3 mesiace sme pracovali na dizertačnej práci priamo u zamestnávateľa, ktorý nám to štipendium poskytol. Dokopy išlo o sumu cca 30 000 libier na rok.

Ako veľmi ťa tento program pripravil na technické pozície, ktoré stáli pred tebou?

Ja som sa začala venovať mikroprojektovému manažmentu. Už počas dizertačnej práce som si vytvorila a sama zrealizovala celý projekt. Čiže som si vyskúšala všetky funkcie development life cycle.  Potom som začala pracovať pre Barclays na trading floor. Bol to open space  pre 500 ľudí, všade samé monitory a veľké obrazovky, tak ako to poznáme z filmov.

Ktorá z tvojich IT skúsenosti v bankovom sektore bola pre teba najťažšou skúškou?

Bola som prekvapená, do akej miery nie je toto prostredie inkluzívne k ženám. Spolupráca bola obtiažna. Najskôr bolo treba prekonať počiatočné bariéry, namiesto práce samotnej. Neboli naučení pracovať so ženami. Platilo to v rámci celej banky, nie len v IT. V tom čase bol výrazný nepomer medzi mužmi a ženami v odvetví. Hierarchicky nižšie stupne sú relatívne vyrovnané, ale vyššie pozície sú naďalej výsadným mužským priestorom. Je to štruktúrovaný priestor. Trvá viac ako 20 rokov dostať sa z pozície business analytika na CEO alebo člena predstavenstva.

Čo bola tvoja špecializácia?

Ja som sa v rámci investičných bánk  špecializovala na technologické oddelenia Capital markets.

Čiže: Order management systems, Risk systems, Pricing systems. Ide o systémy user interface pre obchodníka. Potom som sa preorientovala na architektúru a digitalizáciu. Viedla som tím pre EMEA, ktorý mal za úlohu vytvorenie virtuálnych asistentov. Išlo o automatizáciu práce tradičných pracovníkov na týchto postoch.

Čo konkrétne znamená automatizácia manuálnych pracovníkov a kedy sa dostala do hry AI?

Išlo o všetky malé a repetetívne činnosti, ktoré robili pracovníci bežne cez počítača. Tie sa naprogramovali a nový program to už vedel urobiť sám.  Je to Rule based systém – ide o prvý stupeň AI. Na to nadväzovali ďalšie stupne AI, napr. voice interface, alebo chatbots. Kognitívne programy predstavujú poslednú fázu robotickej cesty. Ale vtedy sme do tejto fázy ešte neprišli.

Čo sa udialo v tvojom živote, že si sa rozhodla vrátiť po toľkých rokoch na Slovensko?

Pre mňa návrat predstavoval určitý kariérny rast a horizontálne rozšírenie mojich znalostí a skúsenosti s AI nad rámec bankovníctva, aj do ostatných odvetví spoločenského života.  Práca pre štátny sektor pre mňa znamená možnosť pohľadu zhora na jednotlivé časti spoločenského života.

Sledovala si zo zahraničia dianie na Slovensku?

Sledovala som, no nevedela som presne, do čoho sa vraciam. Stále sa tu však cítim doma, preto to bolo pre mňa prirodzeným krokom. Podľa mňa, technológie vedia byť pozitívnou súčasťou zmien ak sa s nimi pracuje správne. Pomáhajú aj ženám, aby mohli dosahovať zaujímavé kariérne ciel. Aj pre matku sú technológie veľkou pomocou.

Zvažovala si pri návrate prácu aj pre komerčné spoločnosti?

Pre mňa bol dôležitý ten pohľad zhora, toto som špecificky mala vybraté. Vnímam Slovensko ako súčasť EÚ a tak vidím jeho úlohy v rámci celej Európy. Ďalším dôležitým faktorom boli aj súčasné trendy vo Veľkej Británii – BREXIT. Je to krok, ktorý ukazuje, že verejnosť v Británii nemala pozitívny vzťah k ľudom z východnej Európy.    

Aktuálne pôsobíš ako konzultantka na Úrade podpredsedu vlády. Čo táto funkcia obnáša.

Ide o prácu na sekcii digitálnej agendy a inovatívnych technológií. Snažíme sa o definovanie stratégie pre digitalizáciu Slovenska a tvorbu akčného plánu. Práca je veľmi zaujímavá, pretože mi dovoľuje sledovať trendy a byť v prítomnosti inovatívnych ľudí. Naše školstvo vyprodukovalo veľmi šikovných ľudí, ktorých vidieť nielen doma ale aj v zahraničí s mnohými výnimočnými patentami. Problém však vidím v tom, že potrebujeme tento trend v školstve posilniť a dlhodobo tvoriť zaujímavé pracovné pozície. Také, aby ľudia zo Slovenska neodchádzali, boli adekvátne finančne ohodnotení a taktiež mali prácu, ktorá ich nielen baví, ale je pre nich aj výzvou. Len tak budú neustále rásť. Toto je úloha, ktorá je našou veľkou výzvou. Slovensko aj EÚ trpí odlivom mozgov. USA aj Čína láka platom a prestížou.

Najefektívnejší tím je zložený zo 7 ľudí. Veľké firmy však už nevedia takto efektívnej pracovať, sú rozdrobené a veľmi zle komunikujú medzi sebou. To nie je problém Slovenska, z hľadiska veľkosti. Preto práve Slovensko má na to a môže krásne, komplexne a inkluzívne digitalizovať. Nezabúdajme, že technológie sú tu pre ľudí.

Povedz nám niečo o Slovenskej stratégii. Kto na nej spolupracoval?

Tímovo sme na nej pracovali viacerí, ja som sa k nej dostala až na konci. Kolegovia predo mnou do toho dali veľa práce, ja im za to ďakujem. Stratégia bola inšpirovaná Francúzskom, Fínskom, Anglickom aj Singapurom a čerpá základ z dokumentov Európskej komisie. Nie je kontroverzná, je to high level dokument, ktorý má jasné línie a štruktúru. Dáva jasné smerovanie. Spolupracovali sme na ňom s európskymi štruktúrami aj napr. s fínskymi think-thank pracovnými skupinami a pod.

Aj slovenská verejnosť mala možnosť zapojiť sa do procesu, v rámci pripomienkového konania. Dokumenty boli otvorené k pripomienkam. Z legislatívneho hľadiska išlo o štandardný proces. Z občianskych združení bol veľký záujem a napr. zo Slovensko.Digital. Záujem je a to je dobre. V tomto sme nad priemerom v rámci EÚ.

Prejdime teraz k Akčnému plánu digitalizácie. Kedy sa začnú jednotlivé kroky realizovať? Aké sú jeho kľúčové ciele?

Pracovať sa na ňom začne po pripomienkových kolách, schválení a pridelení financií (ide o štandardný legislatívny proces).

Jeho cieľom je :

  • inkluzívna a moderná spoločnosť
  • transformácia SR priemyslu na priemysel 4.0.
  • rozvíjanie ľudského kapitálu
  • záujem ľudí o technológie

Slováci sú proaktívni, oni sami sa snažia niečo nové nájsť, čím by mohli prispieť.

Veľký focus je aj na zdravie – zdravotníctvo a e-health platformu. Tu sme žiaľ hodnotení na poslednom mieste v rámci  medical exchange data.

Predstavme si, že je rok 2030. Ako vyzerá bežný deň občana?

Zažívame vyšší stupeň životnej a ekonomickej úrovne, využívame naplno technologické možnosti.  Zaujímavá je aj téma pracovnej disciplíny. Slováci veľmi veľa robia, a v 2030 budeme aj vďaka tomuto faktoru na vysokej úrovni. Technológie nahradia opakovateľné a menej zaujímavé činnosti, a tým sa uvoľní čas na kreatívnu a zaujímavejšiu prácu pre ľudí. Nie je to utópia. V SR aj ČR sú ľudia kreatívni a vysoko inovatívni.

Za kľúčové schopnosti človeka budúcnosti sa považuje práve kreativita a kritické myslenie, súhlasíš?

 Aj áno. Najdôležitejšie však stále ostanú silné alebo „hard“ predmety vo vzdelávaní. Aby sme v prípade problémov vedeli urobiť aspoň základné úpravy, nájsť chybu apod. Technické vzdelanie bude jedno veľké must.

Verejnosť sa v téme AI delí na 2 strany. Ľudia sa boja dôsledkov ako napr. straty zamestnania.

Urobme na túto tému verejný prieskum. Dostaneme dáta a s tými môžeme pracovať. Treba vedieť presnejšie čísla. A podľa toho by sme nastavili verejnú politiku. Moderným spôsobom vytvárať politiku – a to na základe údajov. Ide o prístup Evidence based policy making.

Čo si myslíš, že bráni zavádzaniu digitálnych technológií na Slovensku?

Bezpečnosť, náklady spojené s investíciou a modernizáciou, náklady na kvalitný hardware, osveta userov (aby mali vhodné správanie pri tvorbe hesiel a politika cyber security). Aby sa nestali ľahkými obeťami. Taktiež vzdelávanie o cyber security. Vírusy sa dostávajú dnu zvyčajne cez ľudský faktor. Vzdelávanie je veľkou súčasťou stratégie. Aj školské osnovy musia odzrkadľovať potreby dnešnej doby. Školstvo trpí disciplínou detí. Treba zvýšiť sociálne postavenie učiteľa. A rodičov viesť k tomu, aby deti naučili disciplíne a schopnosti sústrediť sa.

Myšlienka večera na margo inklúzie: “Netreba zabúdať, že problémy, ktoré vnímame na Slovensku, sú všade na svete.”

Janka, ďakujeme ti krásne, že si prišla na dnešnú diskusiu do WebSupportu. Bola to úžasne inšpiratívna debata.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *