Denník študentky | Diel 10: Väčšina múrov stála len v mojej hlave

Ahoj,

čo sa stane, keď si zrazu uvedomíš, že dokážeš viac, než si si myslela? Začnú padať múry, ktoré si roky považovala za pevné. A zistíš, že väčšina z nich stála len v tvojej hlave.

Pred pár mesiacmi by som tomu neverila. Dnes to viem. Zvládla som to a som na seba hrdá. Nie preto, že som získala certifikát. Ale preto, že som vydržala. Že som vystúpila zo svojej komfortnej zóny a dovolila si vstúpiť do sveta, ktorý mi bol ešte pred pár mesiacmi úplne cudzí. Keď sme vo februári prvýkrát zasadli do lavíc, všetko to bol pre mňa nový svet – nové pojmy, nové výzvy a občas aj pochybnosti.

Dnes sa však nepozerám na to, čo bolo náročné. Pozerám sa na všetko, čo mi táto cesta dala. Cenné vedomosti a širšie obzory. Nový spôsob uvažovania. No najmä niečo oveľa vzácnejšie – ľudí.

Ženy, ktoré boli ešte nedávno cudzími spolužiačkami, sú dnes pre mňa výnimočné. Inšpirovali ma, podporovali a vzniklo medzi nami niečo, čo sa nedá zmerať žiadnym certifikátom. Pevné puto, dôvera a skutočné priateľstvo.

Odnášam si obrovskú vďačnosť. Za všetky lekcie, za každú výzvu a za každý moment, keď som si nebola istá, či to zvládnem, no napriek tomu som pokračovala.

Toto štúdium ma neposunulo len vedomostne, posunulo ma najmä ľudsky. A nemám pocit konca. Práve naopak. Mám pocit začiatku novej kapitoly, do ktorej vstupujem s oveľa väčšou odvahou. Pretože niekedy nezmení život jeden veľký krok. Ale rozhodnutie urobiť ten prvý.

Čo ak všetko, čo som sa naučila, nie je cieľ? Čo ak je to len začiatok?

Tvoja Viki