Spoluvybudovala som firmu v hernom priemysle, no nemám vyštudovanú technickú školu.

Mať v dnešnej dobe vyštudované IT je veľkou výhodou. Rozmach technológií a ich vplyv na každý sektor dáva ajťákom nekonečné možnosti uplatnenia. Čo ak si rovnako zaujímavé pracovné príležitosti nechceme nechať ujsť ani my, menej technicky zdatní?

Možností ako doplniť svoj skill-set o technické a digitálne zručnosti pribúda. Na výber máme klasické školy, množstvo online kurzov a ešte viac odbornej literatúry. V poslednej dobe však u nás pribúdajú aj praktické spôsoby vzdelávania a vzdelávacie programy určené špeciálne pre ženy. Líšia sa obsahom, formou, časovou či finančnou náročnosťou. Ako si vybrať ten správny spôsob vzdelávania v IT nám na diskusii vo WebSupporte poradila Lucia Šickováspoluzakladateľkou Pixel Federation a vzdelávacích programov Edufactory a Butterfly Effect.

Celý podcast si môžete vypočuť cezhttps://fanlink.to/7WU

V blogu sa dozviete:

  • Kde a ako sa môžete vzdelávať v IT

  • Aké vzdelávacie metódy sú podľa Lucky tými najlepšími

  • Ako sa dá zvládať práca na vysokom poste a starostlivosť o rodinu

  • O čom je program Butterfly Effect

  • Nikdy nie je neskoro na vzdelávanie 

  • Prečo je dobré hrať sa hry 

Často počuješ výrok “nie som technický typ”? 

Tento výrok som paradoxne nikdy nepočula z úst ženy. Sama som nevyštudovala technickú školu, a teda naozaj nie som technický typ. Nebojím sa však učiť a snažím sa technológiám rozumieť. Faktom je, že v našej firme, v Pixeli, máme 210 zamestnancov a z toho len 40 žien, z ktorých väčšina pôsobí na netechnických pozíciách. 

Hľadala si odpoveď na otázku prečo ženy neinklinujú k technickým pozíciám ? 

Som matka troch detí, z ktorých jedna je dcéra. Snažím sa ich vychovávať rovnako a bojovať proti týmto stereotypom. Muži a ženy sú určite rozdielni vtom, k čomu prirodzene inklinujú. Jordan Peterson sa v jednej zo svojich téz vyjadril, že ženy, ktoré žijú vo najvyspelejších krajinách sveta, akými sú napríklad škandinávske krajiny, majú omnoho nižšiu mieru žien v IT, pretože sa ženy môžu rozhodovať podľa toho, čo ich naozaj baví a nie podľa platového ohodnotenia.

Jordan Peterson, ktorého spomínaš, rozpráva aj o tom, že ženy prirodzene nesiahajú po vysokých manažérskym pozíciách, pretože sú plné stresu a časovej náročnosti.  

V momente, keď máme dieťa, tak sa veľa vecí zmení. Pred tým, ako sa mi narodil syn, mala som pocit, že s mojím manželom sa delíme vo všetkom 50/50. Nikdy dovtedy som nemala pocit, že ma chlapci valcujú a nestíham, avšak po narodení syna som prišla na to, že niektoré veci neviem, a neviem udržať tempo so všetkými povinnosťami. Naučilo ma to však veľmi veľa. Momentálne mám tri deti a pracovnej agendy omnoho viac ako predtým. Naučila som sa to zvládať, ale niekedy naozaj nestíham s dychom. 

Záleží výber školy pri tom či sa človek vydá na IT cestu?

Výber školy je veľmi dôležitý, ale neviem či slovenské školstvo ide veľmi príkladom. Slovenské školstvo zaspalo dobu. Je dobré pozrieť sa na to, aké príležitosti mi škola poskytne a nie, aké hard skilly mi dá. Učiť sa a vzdelávať je potrebné aj mimo školy. Škola nás má naučiť logicky myslieť, spolupracovať v tíme, zamýšľať sa a vyhodnocovať informácie, ktoré sa k nám dostávajú.

Aký bol tvoj výber vysokej školy? 

Ja som nevedela čo budem študovať, bavilo ma kreslenie, avšak som vedela, že s tým sa neuživím. Moja mamina ma nasmerovala na výber bilingválneho gymnázia v Banskej Bystrici, kde nás učili americkí lektori. Následne som sa rozhodovala o výbere vysokej školy. Prijali ma na ekonomickú a matfyz, avšak som si vybrala ekonomickú, čo naozaj nehodnotím ako dobré rozhodnutie. V druhom ročníku som prerušila štúdium a vycestovala do zahraničia. Neskôr som sa vrátila späť, dokončila som si bakalársky titul a začala som pracovať v HR. Pracovala som v Telekome, kde som spojila HR a technológie, ktoré ma veľmi zaujímali. Následne som stretla svojho manžela Šimona, ktorý ma ešte viac priviedol k technológiám, pretože už vtedy pracoval v hernom priemysle a následne sme spoločne založili firmu Pixel Federation.  

Vzdelávaš sa aj teraz ? 

Samozrejme. Snažím sa neustále vzdelávať. Dnes sú príležitosti vzdelávať sa v rôznych odvetviach naozaj veľké. Nedávno som bola na konferencii vo Fínsku a predtým na Standforde, odkiaľ prinášam nové nápady. 

Zohráva v Pixeli rolu vysokoškolský titul? 

U nás nezohráva titul žiadnu rolu, pretože robíme úplne iné veci, aké sa na školách učia. Pre nás nie je relevantný titul, ale motivácia, skúsenosti a nastavenie, že sa daný záujemca chce učiť. My hľadáme talenty, ktoré sa chcú posúvať a pracovať na sebe. Nechcem vôbec dehonestovať tituly, avšak nemyslím si, že by mali byť hlavným kritériom v dnešnej dobe. 

Ty máš teraz dream pozíciu v Pixeli, je to tak? 

Paradoxom je, že som si vytvorila vlastnú pracovnú pozíciu. Keď som sa vrátila naspäť do práce po materskej dovolenke, veľmi som sa chcela venovať vzdelávaniu talentov na Slovensku a taktiež interne vzdelávať zamestnancov Pixel Federation.

Herný priemysel je najdynamickejší a najrýchlejšie rastúci priemysel, ktorý predbehol už aj filmový priemysel. To čo nám stačilo vedieť na začiatku, že sme tvorili hry cez Flash, je teraz úplne nepoužiteľné, a preto učiť sa, je jednou z našich piatich hodnôt, ktorú pretavujeme do všetkýh našich procesov. V hernom priemysle ešte päť rokov dozadu boli doménou herné konzoly a teraz sú to samotné smartphony, na ktoré sme sa museli adaptovať. Takže aj z biznisového hľadiska sa musíme neustále učiť a inovovať. 

Ako musíš byť ty sama “tech savvy” v tomto prostredí? 

Musím mať prehľad v IT témach, avšak moji kolegovia vedia, kde sú moje limity. Tým, že sa neustále rada vzdelávam, baví ma učiť sa rozumieť novým IT pojmom, s čím mi môj tím naozaj veľmi pomáha. Vediem tím recruiterov a vzdelávačov a chcem aby aj oni sami rozumeli IT pojmom a technologickému procesu. 

Okrem Pixelu, si založila neziskovku Edufactory. Povieš nám o nej viac? 

Edufactory sme založili spolu s Pixelom, pretože sme prišli na to, že ľudia nevedia robiť veci, ktoré v Pixeli potrebujeme. Začali sme preto vzdelávať v tom, ako tvoriť hry. Edufactory začala vzdelávať aj externe a jedným z jej výstupov je vzdelávací program Butterfly Effect. Taktiež sme robili rôzne tábory, či part-time školy. 

Čo má robiť človek, ktorého technológie zaujímajú, avšak nevie ako začať? 

V Bratislave je v súčasnosti viacero projektov, ktoré sa práve zameriavajú na vzdelávanie ľudí v IT. Krásnym príkladom je program Mini Tech MBA, Aj ty v IT, HubHub organizuje taktiež rôzne workshopy zamerané na IT témy. Mne osobne však najviac dáva komunita, čo si nesmierne na Mini Tech MBA vážim. Je to možnosť ako byť stále v tech komunite a riešiť podobné problémy s inými ženami a vzájomne sa motivovať v týchto témach. Online kurzy sú taktiež dobrou voľbou, avšak pre mňa veľmi neosobnou a nemotivujúcou.

Je mnoho kurzov, ktoré sú zdarma, avšak mnoho je platených. Prečo by sme mali dať dôraz práve platenému vzdelávaniu ? 

Závisí od toho do akej miery to myslíme vážne. Ak si chceme rošíriť obzory a neplánujeme kariérnu zmenu či rast pracovnej pozície, postačí nám aj voľne dostupné video či kurz. Ak sa chceme kariérne posunúť, dať do toho svoju energiu a získať z kurzu benefity do budúcna, určite má zmysel investovať práve do vzdelávania. Taktiež je skvelé nájsť si niekoho s kým idem do toho a motivovať sa navzájom. Pri platenom vzdelávaní si platíte za kvalitu lektorov, mentorov a celkovej organizácie. Naši mentori v Butterfly presne vedia čo sa chceme naučiť a vedia nám poradiť kroky ako sa môžeme rýchlejšie posúvať v téme, ktorá nás zaujíma. Mať mentora je v dnešnej dobe naozaj najrýchlejší spôsob posunu, pretože s vami rieši presne to, čo vás zaujíma. 

Ako si človek môže nájsť mentora ? Nie je to nemožné? 

Treba skúšať a mať odvahu napísať danému človeku, ktorý je relevantný mentor. Čo najhoršie sa môže stať? Neodpíše? A čo? Momentálne mentorujem 4 ľudí. Raz mi malý 13-ročný chlapec napísal mail, že už nevie ako viac môže vyťažiť z programu 3ds Max.  Prepojila som ho s naším špecialistom na 3D a už toto leto ide k nám na dvojmesačnú stáž. Čo je paradoxom, že ovláda technológie, ktoré ani my nepoužívame. Treba si naozaj urobiť prehľad, kde sú ľudia, ktorí vás môžu posunúť ďalej a skúšať. 

Rozprávaš o malom chlapcovi a mladej generácii. Čo však, keď človek nie je mladý a nemá taký drive učiť sa a bojí sa, že to nezvládne ? K nám do programu sa hlásia aj ženy, ktoré majú 40, 50 či 60 rokov a majú veľkú chuť vzdelávať sa. Čo ak je človek, ktorý toto nadšenie nemá? 

Máme určité fyzické obmedzenia, ale kým nám hlava funguje, tak ide len o mýty, ktoré máme v sebe zakorenené. Myslela som si, že môjho otca nikdy nenaučíme používať smartphone a teraz sa od neho nevie odlepiť. Takže naozaj treba len prekonať ten prvý krok, prejsť cez bariéru a ono to pôjde. 

Keď porovnáš programy a vzdelávanie zo zahrania, ako sme na tom? 

Veľmi sa mi páči vzdelávací systém a projekty, ktoré sú v zahraničí. Za mňa je to rozhodne vo Fínsku, pretože budujú u študenta zodpovednosť samých za seba. Nepáči sa mi, že náš vzdelávací systém je silno o hard skilloch, memorovaní a nezameriava sa na tímovú prácu, pretože, keď pracujeme v tíme, urobíme omnoho viac. Na to však treba tomu tímu porozumieť a mať kritické myslenie. Naša partnerská organizácia vrámci Butterfly Effectu je tiež z Fínska a mali sme možnosť od nej odsledovať viaceré vzdelávacie metódy. 

Spomínaš často Butterfly Effect. Môžeš nám tento program priblížiť viac? 

Je to vzdelávací program, kde študenti v tímoch majú počas piatich mesiacoch vytvoriť nápad produktu a prejsť až k jeho realizácii. Ide o  praktické vzdelávanie, kde študenti pracujú na reálnom projekte, ktorý si v tíme sami navrhnú. Fungujeme v dvoch laboch z čoho jeden je herný a druhý aplikačný. Program vznikol z iniciatívy Leafu, Pixelu, Sygicu a HubHubu. Naším cieľom bolo vytvoriť platformu pre digitálne vzdelávanie. Nesnažíme sa byť konkurenciou univerzitám, len chceme odovzdať ďalej naše know-how. Študenti sa musia vzdelávať aj vrámci samoštúdia, mentoringu a shadowingu. Je to časovo náročný progam, avšak ľudia, ktorí ním prešli, nám dávajú naozaj veľmi pozitívne referencie a hodnotia túto skúsenosť ako veľmi obohacujúcu.

Jeden z našich absolventov išiel po absolvovaní Butterfly Effectu priamo do inovačného tímu Tatra Banky. Žiaľ mi do Pixelu neviem vziať každého absolventa programu Butterfly Effect, avšak verím, že časom vzniknú aj nové herné štúdiá a možno práve z iniciatívy absolventov Butterfly Effectu. 

Kedy spúšťate prihlasovanie do Butterfly Effectu? 

Ďalšie kolo začína v septembri, avšak prijímacie kolá budú už v máji. Obsadzujeme uchádzačov troch typov: dizajnér hier, programátor a grafik. Pri roly dizajnéra prijímame aj juniornejších ľudí, ktorí nemajú skúsenosti, keďže tento obor sa na školách neučí, avšak od programátorov a grafikov je nevyhnutné aby mali základy a skúsenosti. 

Na záver sa ťa chcem opýtať prečo je dobré hrať sa hry? 

Hranie je super. Je to zábava, pri ktorej môžeme vypnúť a niečo nové sa naučiť. 

Ďakujeme Lucka za prijatie pozvania do tejto diskusie. Prajeme ti vrámci Pixelu a Butterfly Effectu veľa úspechov. 

Inšpirácie na štúdium v IT: Butterfly Effect, Mini Tech MBA, Aj ty v IT, Lambdaschool

Previous
Previous

🎙️ Nemám vyštudovanú technickú školu. Ako sa môžem v IT vzdelávať? (Lucia Šicková, Pixel Federation)

Next
Next

🎙️ Prestaňme sa tváriť, že technológie sa nás netýkajú (Adela Zábražná, SAPIE)