Denník študentky | Diel 2: Už som vykročila. A nebola som na to sama.

Ahoj,

je zvláštne, ako rýchlo sa z „idem to skúsiť“ stane „už som vykročila“.

Úvodné stretnutie nebolo len formálnym začiatkom kurzu. Bol to moment vnútorného uistenia, že som presne tam, kde mám byť.

Šestnásť žien. Šestnásť príbehov. Šestnásť rôznych ciest, skúseností a dôvodov, prečo tu sme. Každá iná a predsa v niečom rovnaká. Odhodlaná. Odvážna. Pripravená vstúpiť do sveta, ktorý pre mnohé z nás nie je samozrejmosťou.

Sedíme pri okrúhlom stole. Nie ako konkurencia. Nie ako porovnávanie. Ale ako ženy, ktoré si medzi sebou odovzdávajú to, čo môžu. Bez súťaženia. Bez dokazovania. S rešpektom.

Nepredstavovali sme sa menami a titulmi. Predstavovali sme sa tým, kým sme. Cez aktivity, ktoré neboli o výkone, ale o prítomnosti. O počúvaní. O tom, čo si nesieme so sebou.

Ako batôžtek na chrbte.

Úspechy aj zlyhania.
Radosti aj starosti.
Nové výzvy. Sny. Túžbu po raste.

Bola tam inšpirácia. Energia. A zvláštna kombinácia pokoja a odhodlania.

Odchádzala som povzbudená. Plná chuti učiť sa, pýtať sa, makať. Nechcem sa len viezť, chcem sa posúvať.

Cieľ ešte nemá presné obrysy. Ale má smer. A ja sa na tú cestu nesmierne teším.

Tvoja ViKi