Denník študentky | Diel 7: Keď je toho naraz priveľa (a prečo som to nevzdala)

Ahoj,

sú dni, keď máš pocit, že je toho naraz priveľa. Priveľa nových vecí. Priveľa informácií. Priveľa momentov, v ktorých si nie si istá.

Posledné týždne boli presne také. Počítačové siete, internet, web. Slová, ktoré som doteraz brala ako samozrejmosť. Niečo, čo proste funguje, no nikdy som sa nezamýšľala nad tým ako. Zrazu som sedela na celodennom workshope a mala pocit, že mi niekto otvoril dvere do sveta, o ktorom som nemala ani tušenie.

Nebolo to jednoduché. Každý nový pojem bol cudzie slovo. Každý krok si pýtal maximálnu pozornosť. A popritom všetkom - domáca príprava.

Ticho večerov, keď ostatní spomaľujú... a ja? Ja idem ďalej. 

Bolo toho veľa na premýšľanie, na čas aj na energiu. A do toho všetkého život - bežné dni, práca a povinnosti, ktoré nepočkajú.

A aj tak som vydržala.

Každý večer som znova a znova otvárala zošit a študijné materiály. Nie preto, že som musela. Ale preto, že som chcela. Niečo vo mne ma nepustilo vzdať sa. Zvedavosť. Túžba rozumieť. Potreba posunúť sa a pochopiť.

Vytrvalosť priniesla svoje ovocie. Aj v témach, ktoré mi na začiatku nedávali zmysel, sa chaos začal meniť na porozumenie. Veci do seba začali zapadať.

Som v polovici tejto cesty. A ani na sekundu som neoľutovala, že som sa do toho pustila. Hoci to nie je jednoduché.

Možno práve tá cesta, ktorá ťa najviac preverí, je tá správna. Čo myslíš?

Tvoja Viki